It was only after Velvet Revolution in 1988, which overthrew the Czechoslovak communist regime, that various local, underground music scenes were officially allowed to exist. When the internet became ubiquitously available through personal computers, and more recently phones, independent subcultures were really able to spread. Particularly, for the first time, it possible for anyone to make their own musical recording – even if it’s recorded with poor cellphone microphones, and even if they know nothing about music. This music revolution presents a pure form of human creativity to anyone who might listen.
More than a real genre, this kind of music produced in the Western Slavic countries is new attitude to its creation and delivery to an audience. People are more interested in creating it than listening to it. It doesn’t even have an official collective name – the small number of fans ensured that nobody is even interested in naming it. The term “abandoned music” (music where the creator does not care whether anybody will hear it) or “anti-music” (music that pays no attention to the rules of music) fits well. Punky, a member of such a band called Ztělesněná zoufalost, from Brno, Czech Republic, coined a term “new alternative” (alternative for what is considered to be alternative).
It is difficult to endure the low-fidelity recordings of random people – both young and old—messing around, and you will have to dig through lots of junk to find the real gems. But despite such disadvantages, this music has some indisputable qualities. First: it is often purely experimental from the creator’s point of view—they do not play the instrument or the music, but rather is playing with it. Second: it mostly avoids clichés and remains unpredictable, and in most cases also unrepeatable—it is the work of the moment. Third: it is an absolutely authentic and genuine artistic expression, created only for the joy of creation, and nothing else.
This does not mean that such music can be created only by complete musical diletantes. In fact, many creators are musicians who play their instruments at least at some basic level. There are also real musicians who play this style relatively seriously by performing for friends and selling CDs. One example is Depressive Directions from Prievidza, Slovakia, which consists of two guitarists playing Captain Beefheart-like riffs on heavily undertuned guitars, and one inimitable vocalist, who is reading the lyrics (not singing) with an obvious difficulty with pronouncing the letter “r”. They have released plenty of albums; while their older recordings sound raw, their newer ones contain interesting work with samples, plunderphonics and child-like manually-played synth rhythms. Recently, the band adopted a more distorted sound, and plays live concerts in Slovakia and Czech Republic.
Particularly interesting in this context is hip-hop – you can find a lot of very young “gangstaz”. An eight-year-old rapper named CT from Rychnov nad Kněžnou, Czech republic, sings: “I bought myself a beer, it cost almost thirty crowns. This is my end, I don’t play football, I play rap!” One of the biggest hits on Bandzone with over 300,000 plays was made by Chlapiksxichtemwlka from Pilsen called “Plná taška hulení” (“The bag full of weed”). The thirteen-year-old boy created the song on a PlayStation music tracker software, recorded it on tape recorder, made edits between verses by pressing the pause button, and talked or “sang” some improvised lyrics over it. The result was an unexpectedly catchy tune, funny lyrics and genuine lo-fi sound.
Juvenile hip-hop is experiencing a boom, as the youngsters are now one of the largest groups of YouTube users. Young Slovak rapper Mato Z Leopoldova started to create his tracks a few years ago. His first tracks, like the most famous “Aloe Vera”, had very unusual psychedelic vibe, sounding like childish deconstruction of trap music—playful and creepy at the same time. His more recent creations sound more like trap mainstream, however. In the neighboring town lives another child rapper, Najxlis, whose creations are more mainstream and hedonist. And so, Najxlis and Mato z Leopoldova are competing and dissing each other in their songs—just like adult rappers do.
While hip-hop is the most popular genre between children creators, we may find more deranged examples of children’s creativity in this music—to be expected with the increasing number of children accessing the internet. Bouračka is free-form music and sonic improvisation project of few children from Czech village, Pěnčín. They play the instruments creating original fairy-tales or darker topics like train crashes. Some of children creators are also making their own music videos—like Tidlyty Lála, who created own cartoon with experimental electronic accompaniment, called RUN!
But it is not only the youth making anti-music. One experimental Slovak songwriters, Cadillac Face published his music exclusively online until he died in 2009. His work recorded in his home studio covered genres like noise-pop, indie-rock or experimental electronics, creating a colourful mixture of sounds and emotions. His works were shared in the Noize Konspiracy community from Bratislava, who are strongly based around another community server: kyberia.sk. Other significant figures have also passed on. Another important figure of Bratislava scene, though not the direct part of the community, was VooDooman. He created his own musical instruments, often using his programming skills—like a vacuum cleaner controlled by MIDI. He lived in his own world called “Anti-dimension”, and in some of his tracks, he recommended to listeners to take specific doses of psychiatric drugs. His posthumous compilation album Voices from Anti-dimension was released by LOM label focusing on experimental electronic and field recordings.
Human creativity knows little limits in the obscure world of experimental noise eternalized on the internet. The Living Room Noise project by Dycky se můžem přejmenovat (“We can still change our name later”) from Prague make music using instruments like the PC processor cooler, through slamming the door, newspaper or hitting with iron objects, combined with traditional instruments and then distorted by unintentional digital audio clipping and the use of cheap computer microphone.The Slovak project Kraľovany page description accurately encompasses the spirit: “Music and sounds for no purpose, music and sounds for no audience, yet music with total devotion and passion.”
There is one representative of the movement who went viral, gaining international recognition. Petr Válek’s music is created from trash and household appliances, motors of which are making his objects automatically slamming, banging and creating creaking noises. His videos went viral with millions of views on Facebook, while his name probably still remains known only between true fans.
While now we’re living in the post-internet age, where the internet and mainstream culture are now indistinct, the internet still remains the place for unknown creators to share their work. Online, the most valuable commodity is the attention. The amount of the content on the internet isn’t absorbable by any one human, thus there are plenty of projects that will be noticed only by very small groups of listeners, or nobody at all. Suggestion algorithms on Youtube, Spotify or Facebook favor the more popular artists. However, “anti-music” does not rely on attention as a driving factor, and people are creating it regardless. This selection is not trying to be representative, but rather provide a random glance into the phenomenon of human creativity in its most raw form.
This article is part of the Discover series; a collaboration between the Music Moves Europe Talent Awards and Are We Europe. This project is cofunded by the Creative Europe programme.
__________________________________________________
Slovenský preklad
“Domácky vyrobená” hudba, od tvorcov sa v Česku a na Slovensku začala vďaka internetu rýchlo šíriť v ére MySpace. Hudba, na ktorej tvorbu tvorca nepotrebuje žiadne znalosti o hudbe. Na domácej scéne si táto scéna našla domov na českom serveri bandzone.cz (založený v roku 2006), ktorý bol o dosť komunitejšie zameraný než jeho veľký americký brat. Čoskoro sa stal veľmi populárny a viedol k vzniku novej vlny mladých českých a slovenských “anti-hudobníkov”, ako zvyknem túto scénu nazývať. Kým Bandzone stále existuje, táto scéna sa medzičasom presunula na celosvetové weby, ako sú YouTube, Soundcloud alebo Bandcamp.
Až po Nežnej revolúcii, kedy padol socialistický režim, lokálne undergroundové scény mohli začať existovať aj oficiálne. Ale až keď sa internet stal všeobecne dostupný vďaka rozšíreniu počítačov a neskôr chytrých telefónov, rozličné nezávislé kultúrne scény sa zrazu mohli šíriť úplne neobmedzene. Prvý raz v histórii tak mohol ktokoľvek globálne sprístupniť svoje hudobné nahrávky – aj keby boli nahraté na nekvalitný mikrofón mobilného telefónu, tvorcami, ktorí o hudbe nevedia nič. Šlo teda o formu revolúcie v hudbe, možnosť šíriť produkty čistej ľudskej tvorivosti komukoľvek na svete.
Nejde ani tak o žáner, ako skôr prístup k tvorbe hudby a jej prezentácie obecenstvu. Ide o druh hudby, ktorý ľudí viac baví tvoriť, než počúvať, a nemá žiaden oficiálny názov – vzhľadom k nízkemu počtu fanúšikov, nikto sa neobťažoval tento prístup pomenovať. Môžeme použiť termíny ako “opustená hudba” (hudba, kde tvorca nerieši, či jeho výtvor bude niekto počúvať) alebo “antihudba” (popieranie pravidiel hudby). Punky, člen jednej takej brnianskej kapely, Ztělesněná Zoufalost, použil názov “nová alternatíva” (alternatíva k tomu, čo je považované za alternatívu).
Nie je jednoduché vychutnať si nekvalitné nahrávky náhodných ľudí robiacich zvukový bordel, a človek sa často musí predolovať kopou odpadu, aby objavil drahokamy. Na druhej strane, takejto tvorbe nie je možné uprieť isté kvality. Predovšetkým, ide o naozajstné naplnenie termínu “experimentálna hudba” z pohľadu tvorcu – tvorca nehrá hudbu, tvorca sa hrá s hudbou. Okrem toho, takáto tvorba sa vyhýba klišé, znie nepredvídateľne a často aj neopakovateľne – ide o dielo momentu. A nakoniec, ide o úplne autentický a úprimný spôsob umeleckého sebavyjadrenia, tvorba pre radosť z tvorby, a nič iné.
Toto samozrejme neznamená, že takúto hudbu tvoria iba nehudobníci alebo diletanti – mnoho takýchto projektov sú bočné projekty hudobníkov, ktorí sú aspoň priemerne zdatní alebo rovno profesionáli, a takúto hudbu robia iba pre zábavu.
Taktiež sú ale hudobníci, ktorí takúto hudbu prezentujú so všetkou vážnosťou včítane koncertovania a predávania hudobných nosičov. Dobrým príkladom je skupina Depressive Directions z Prievidze – dvojica gitaristov hrajúca na “nehorázne podladených” gitarách riffy takmer na spôsob Captaina Beefhearta, a do toho nenapodobiteľný vokalista, ktorý nie-speváckym štýlom deklamuje texty, taktiež nevie povedať hlásku “r”. Kým ich staré nahrávky boli produkčne jednoduché a jednotvárne, ich novšie albumy obsahujú zaujímavú prácu so samplami, plunderfóniou a bicími, často hranými cez počítačovú klávesnicu. Posledné roky prešli na ťažko skreslené elektrické gitary, a hrávajú koncerty po Slovensku aj Česku.
Zaujímavým fenoménom v tomto kontexte je hip-hop – na internete existuje hŕba nahrávok veľmi mladých “gangztas”. Osemročný raper CT z Rychnova nad Kněžnou vo svojom tracku oznamuje: “Koupil jsem si pivo, stálo mě to skoro tři pětky. Toto je můj konec, nehraju fotbal, hraju rap!” Jeden z najväčších hitov na Bandzone za dobu jeho existencie, Plná taška hulení, nahral Chlapiksxichtemwlka z Plzne – trinásťročný chlapec urobil skladbu pomocou hudobného trackeru na PlayStation, nahral ju na kazetový magnetofón, medzi slohou a refrénom prestrihával za pomoci stláčania tlačidla “pause” a cez to hovoril/spieval improvizovaný text. Výsledok bol nečakane chytľavý s vtipným textom, a pritom naozaj lo-fi produkciou.
Druhý dych chytila vlna detského rapu posledné roky, keďže deti sú jednou z najväčších skupín používajúcich YouTube. Mladý slovenský rapper Mato Z Leopoldova začal robiť hudbu pred pár rokmi. Jeho prvé tracky – napríklad najznámejší Aloe Vera – mal veľmi unikátny psychedelický zvuk, znejúci ako detská dekonštrukcia trapu – hravé a strašidelné zároveň. Jeho novšia tvorba sa už ale medzičasom posunula bližšie k žánrovému mainstreamu. V susednom Hlohovci žije ďalší detský raper Najxlis, bližšie k hedonistickému a konzumnému mainstreamu. Najxlis a Mato si vzájomne konkurujú a dissujú sa v svojej tvoorbe – presne ako dospelácki raperi.
Kým hip-hop je medzi deťmi veľmi populárny, nájdeme aj bizarnejšie prejavy detskej tvorivosti, súbežne s tým, ako rastie prístup detí k internetu. Bouračka je veľmi voľná podoba hudobnej a zvukovej improvizácie pár detí z českej dedinky Pěnčín. Ich tvorba zahŕňa aj rozprávky alebo pesničky o temných témach ako napríklad vlaková havária. Niektoré deti si ale vedia k svojej hudbe urobiť aj vlastné video – napríklad tvorca menom Tidlyty Lála, ktorý si urobil animovaný klip k svojej vlastnej experimentálne elektronickej skladbe RUN!
Tento prístup sa samozrejme netýka iba detí. Experimentálny bratislavský pesničkár Cadillac Face šíril svoju tvorbu výhradne online až do jeho smrti v roku 2009. Vo svojom domácom štúdiu nahrával tvorbu, žánrovo zaraditeľnú medzi noise-pop, indie-rock alebo experimentálnu elektroniku, a jednalo sa o veľmi pestrú zmes zvukov a emócií. Okrem toho bol ale súčasťou bratislavskej komunity Noize Konspiracy, ktorá vznikla okolo ďalšieho komunitného serveru – kyberia.sk. Aj niektorí ďalší členovia komunity už nie sú medzičasom medzi nami – včítane jej samotného “duchovného vodcu” Juraja Ďurčeka, ktorý veľmi silno ovplyvnil bratislavskú experimentálnu scénu. Ďalší tvorca menom VooDooMan nebol síce priamou súčasťou komunity, ale i tak bol dôležitou súčasťou tejto experimentálnej scény. Vytváral si vlastné hudobné nástroje s použitím svojich programátorských zručností – napríklad vysávač ovládaný cez MIDI. Žil vo vlastnom svete, ktorý volal “anti-dimension”, a v popise k niektorým svojim skladbám nabádal poslucháčov, aby ich počúvali pod vplyvom veľmi konkrétnych dávok psychofarmák. Jeho posmrtná kompilácia Voices from Anti-dimension, vyšla na labeli LOM zameranom na experimentálnu elektroniku a terénne nahrávky.
Najviac bezhraničné prejavy ľudskej tvorivosti nájdeme v scéne okolo noise a s ním hraničných žánrov. Pražský projekt Dycky se můžem přejmenovať hrajúci “obývačkový noise” tvorí svoje skladby za pomoci nástrojov ako napr. chladič PC procesora, trieskanie dverí, noviny alebo mlátenie železnými objektami, pričom tieto hluky sú ešte viac skreslené za pomoci digitálneho clippingu a nahrávania lacným počítačovým mikrofónikom. Dolnokubínsky experimentálny projekt Kraľovany veľmi dobre vystihuje už jeho popis na stránke. “Hudba a zvuky bez účelu, hudba a zvuky bez obecenstva, hudba vytvorená s úplnou vášňou a oddanosťou”
Medzi takýmito tvorcami “obývačkového noise” nájdeme ale aj príklad virálneho umelca, ktorému sa podarilo dosiahnúť medzinárodný úspech. Hudba Petra Váleka je vytvorená z nástrojov vyrobených z odpadového materiálu a motorčekov z domácich spotrebičov, vďaka ktorým sa jeho objekty hýbu a automaticky udierajú, trepú a škrípu. Jeho videá sa stali na Facebooku virálne a majú milióny pozretí, aj keď samotné meno tvorcu je známe skôr iba medzi jeho oddanými fanúšikmi.
Aj keď žijeme v postinternetovej dobe, kedy internetová a mainstreamová kultúra už splynuli do jedného celkou, internet je stále miestom cez ktorý úplne neznámi tvorcovia môžu zdieľať svoju prácu. Najvzácnejšou komoditou v dobe internetu je pozornosť – je vysoko nereálne, aby jedinec za svoj život stihol absorbovať všetok autorský obsah na internete, a kvôli tomu existujú projekty s veľmi úzkym okruhom poslucháčov, poprípade úplne bez publika – algoritmy na Youtube, Spotify či Facebooku ponúkajú hlavne najpopulárnejší obsah. Napriek tomu, táto oblasť hudby nestojí na poslucháčskej pozornosti, ľudia ju tvoria bez ohľadu na ňu. Tento krátky prehľad sa teda v najmenšom nesnaží byť reprezentatívny – je to iba krátky pohľad na fenomén ľudskej tvorivosti v jej najčistejšej forme.
